Príroda - Természet

 

Geomorfológia - Geomorfológia

Územie mikroregiónu v rozlohe 16 211  ha sa rozprestiera podľa regionálneho geomorfologického členenia v oblasti  Lučenecko-košickej zníženiny.  Severojužnou osou mikroregiónu prechádza hranica dvoch geomorfologických celkov:

  • západná časť mikroregiónu patrí do celku Juhoslovenskej kotliny - podcelok Rimavská kotliny
  • východná časť patrí do celku Bodvianskej pahorkatiny – podcelok Gemerská pahorkatina

Gemerská časť Bodvianskej pahorkatiny sa nachádza západne od Slovenského a Aggteleckého krasu a zasahuje až po rieku Slaná v západnej časti. Tri kilometre východne od obce Starňa v opustenom vápencovom kameňolome na pravom brehu potoka Činča sa nachádza Činčianska jaskyňa. Je to horizontálna, dvojúrovňová jaskyňa zlomovo-riečneho typu s celkovou dĺžkou 28,5 m. Je vytvorená vo wetternsteinských vápencoch stredného až vrchného triasu silického príkrovu. V jaskyni boli nájdené fragmenty kostí jaskynného medveďa, tura i strstnatého nosorožca.

 

A ksitérség területén, mintegy 16 211 ha - ra kiterjed a regionális geomorfológiai intézet szerint a Losonci - Kassai alföldökön:

  •     - nyugati részéhez tartozik a Dél - Szlovák medence
  •     - keleti részéhez tartozik a Bodvinai felvidék, amely részét képezik a Gömöri felvidék

Bodvinai felvidék Gömöri részén található Aggtelek. Szárnyátol 3 km -re folyik a  Csincsa és ott található a Csincsabarlang. Ez egy horizontálisan 2 szintű barlang, mely vízgyüjtő tipusú nyitott bejáratú barlang amelynek teljes hossza 28,5 m. A barlangban megtalálták a barlangi medve, orszarvú és bölény maradványait is.

 

 

Pôda - Talaj

Podstatná časť územia v údolí Slanej zaberajú zmiešané lokality pôdneho typu černozeme a hnedozeme.

Väčšiu časť východného katastra mesta Tornaľa je tvorená kambizemným pôdnym typom so zvetralín kyslých až neutrálnych hornín. 

A Sajó menti völgy terület részén túlnyomórészt barna és feketefölddel találkozhatunk.

 

Klíma - Éghajlati viszonyok

Väčšia časť územia leží v teplom mierne suchom okrsku s chladnou zimou a silne inverznou polohou, v južnej časti v povodí Slanej  v mierne vlhkom klimatickom okrsku s chladnou zimou. Prevláda východné až severovýchodné stredne silné prúdenie vzduchu.

Najteplejším mesiacom je júl s priemerom teplôt 19-20°C a najchladnejším mesiacom je január, v s priemerom teplôt -3 až -4°C.

Priemerné ročné teploty dosahujú hodnoty 8-9°C v severnej časti a 9-10°C v južnej časti územia, ktoré patrí k najteplejším lokalitám Slovenska.

Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 550-650 mm. Snehová pokrývka sa udrží 40 - 60 dní v roku.

A terület nagy része a meleg mérsékelten száraz éghajlatban terül el. A területett a keleti és északkelti mérsékelt légáramlás uralja.

A legjobb hónapnak a július számít, aikoris az átlaghömérséklet 20 °C és a leghidegebb hónapnak a január számít amikoris az átlag -4°C köül mozog.

Szlovákia átlaghőmérsékelte 9°C körül mozog, de a deli részén elérheti a 10°C is, ez az ország legmelegebb része.

Az éves átlagcsapadék a edencében 550-650 mm, ebből 40-60 napig kiterjedő havazások vannak az évben.

 

Voda - Víz

Územie spadá do regiónu povodia Slaná, časť povodia Slaná po štátnu hranicu 

Slaná (po maďarsky Sajó) je rieka na pomedzí východného a stredného Slovenska, preteká územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Je to významný pravostranný prítok Tisy, má celkovú dĺžku 229,4 km, pričom na našom území je to 110 km. Odvodňuje územie veľké 3 191 km² a jej priemerný prietok dosahuje hodnotu 8,5 m³/s pri Čoltove, resp. 14,5 m³/s pri Lenartovciach. Je tokom III. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 40%. Slaná je stredohorským typom rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku.

Najčastejší výskyt maximálnych a minimálnych prietokov je v mesiacoch február - apríl.

Rieka Slaná preteká cez celé územie mikroregiónu najprv preteká poza mesto Tornaľa, kde v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n. m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok a okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša. Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzský potok a následne neďaleko Aboviec priberá aj Lúčku z pravej strany.

 

A régió területén folyik a Sajó, amely 229,4 km hosszú és a Tiszába torkolik. A 229,4km –ből 110 km Szlovákia területén húzódik és személyesen érinti Rőce, Rimaszombat és Rozsnyó.
Összességében 3191 km2 –en terül el és áramlási sebesége helyenként elérheti 8,5 m3/s –ot Csoltónál és Lénártfalán mértek már 14,5m3/s. Legalacsonyabb állasát a Sajónak februárban és augusztusban mérék a többi hónapban majdnem mindig tetőzik.
A Sajó folyó keresztülszeli az egész mikrolégiót, Tornalja felső részén a Csincsa torkolik bele , lejbb haladva pedig a Túroc.

 

 

Flóra - Élővilág

Fytogeografické oblasti v území sú viazané na geomorfologickú stavbu územia a je členená na dva základné celky:

  • východná časť územia patrí do horskej dubovej zóny, kryštalicko-druhohornej oblasti, jedná sa územie gemerskej pahorkatiny
  • západná časť patrí do horskej dubovej oblasti sopečného charakteru – územie údolia rieky Slaná.

Celé územie patrí do oblasti západokarpatskej flóry.

Pôvodným vegetačným krytom v dotknutom území sú dubovo-hrabové lesy, premiešané s dubovými a dubovo-cerovými lesmi pozdĺž toku Slanej jaseňovo-brestovo-dubové lužné lesy miestami tvrdé lužné lesy. Na časti územia najmä pahorkatinnej je pôvodný vegetačný kryt čiastočne zachovaný. V údoliach je nahradený poľnohospodárskymi kultúrami. Následkom ľudského vplyvu na veľkej časti územia došlo k zmene druhového zloženia v lesných porastoch už v minulosti, preto je nevyhnutná postupná úprava drevinového zloženia tak, aby bolo pre dané stanovištné podmienky optimálne. V súčasnosti sa však ešte stále nezalesňuje ekologicky žiadúcimi druhmi, ale druhmi, ktoré sú k dispozícii. Keďže zalesňovaním by sa malo dosiahnuť založenie odolného, ekologicky stabilného a vhodného porastu, je výber správneho provinienčného zalesňovacieho materiálu dôležitý.

Územie pri svojej mnohotvárnosti a geologickej rôznorodosti, pri veľkej rozlohe lúk, pasienkov a polí, vôd a lesov predstavuje aj mnohé, od seba sa líšiace biotopy a teda aj živočíšne spoločenstvá. Predovšetkým sú to živočíšne spoločenstvá polí, lúk a pasienkov, spoločenstvá sídiel, spoločenstvá potokov a riek a spoločenstvá južných pahorkatín.

 

V abovskej časti Bodvianskej pahorkatiny sme so vzácnych a ohrozených botanických druhov zaznamenali ohrozenú korunkovku strakatú. Prieskum vstavačovitých rastlín potvrdil výskyt pätnástich druhov orchideí.

A növényzeti földrajz ezen a területen a táj geomorfológiai szerkezetén alapul és két alap részre van osztva:

  • A terület keleti része  a tölgyes hegyi zónába tartozik, a krištályos mezozoikumba – gömöri hegyek területei
  • A nyugati terület a vulkanikus területű tölgyes hegységi zónába tartozik – a Sajó területe

A régió térsége a Nyugat-Kárpátok területébe tartozik.

Az eredeti  nyövénytakarót az érintett területen tölgyerdők, tölgy-gyertyán erdők ,valamint cseres tölgyesek alkotják. A Sajó mentén tölgy-kőris-szil artéri erdőok találhatók helyenként kemény artéri erdőkkel. Egyes területeken a vidék részben megőrizte eredeti formáját. 

Geológiai szempontból nagyon sokoldalú. Itt megtlálhatók mezők, legelők, erdők és vízárasztott területek, ahol a legkülönfélébb állatoknak biztosítanak élőhelyet.

A Bodviáni mező Abafali részén botanikusok több veszélyeztett állatfajt és növényfajt tartanak számon.

 

Fauna - Állatvilág

Zoogeograficky celé územie patrí do panónskeho úseku provincie stepí. Pomerne zachovalé lesné spoločenstvá poskytujú prostredie pre život diviakov a vysokej zveri. Oblasti s typickými suchými stanovišťami sa vyznačujú množstvom zástupcov hmyzu. Možno tu nájsť babôčky osikové, perlovce striebristopásové, ohniváčiky, modráčiky ale i najvzácnejšie druhy nočných motýľov ako okáň hruškový a okáň trnkový. Na jar nie je vzácnosťou v mokrinách vidieť mloka veľkého podunajského a mloka obyčajného. Spoločnosť im robia rôzne druhy skokanov a ropuchy obyčajné. Z plazov je najčastejším druhom slepúch lámavý. Územie je bohaté aj na vysokú zver: čriedy jeleňa karpatského a srnca hôrneho. Priamo v lese si nachádza žalude sviňa divá. V Bodvianskej pahorkatine bol doteraz zaznamenaný výskyt sto druhov vtákov. Hniezdi tu bocian čierny, výrik lesný, výr skalný, dudok chochlatý, plamienka driemavá i kuvik plačlivý.

Állatföldrajzilag a Pannon sztyepvidékek közé tartozunk. Erdeinkkel tökéletes életköüményeket biztosítunk a vaddisznók, őzek és szarvasok számára. Rovarvilágunk gazdag , amely kellő táplálékkal látja el a költöző és honos madarakat. Többféle éjszakai és nappali lepkék találhatóak, mint a gyászlepke, nagy gyöngyházlepke és a közönséges boglárka amely liláskék szinével szinte repülő virágnak tűnik.
Számos kétéltűt különböztetünk meg a békák, varangyok és gyíkok fajtájából.
A Bodvini fensíkon több mint 100 fajta madár fészkel, köztük fekete gólya, fülesbagoly, búbos banka.

 

Krajinná štruktúra - Tájszerkezet

 

Územie mikroregiónu je tvorené najmä poľnohospodársky využívanou pôdou, ktorá tvorí 68,7% z celkovej výmery územia. Najväčšiu časť poľnohospodárskej pôdy tvorí orná pôda celkovo 49,0% územia. Pre územie je charakteristické centrálne osídlenie, s čiastočným rozptýlením v poľnohospodárskych oblastiach.

Územie je najmä v údolí Slanej tvorené prevažne nezalesneným, pomerne husto osídleným, mierne zvlneným terénom s výskytom močarísk a polí. Územie v lokalite Gemerskej pahorkatiny je tvorené  hospodárskymi lesmi a pri prechode do nížiny čiastočne lúkami.

Orná pôda je tvorená veľkými hospodárskymi parcelami, ktoré pôvodne diverzifikovanú krajinu sa premenili na súvislé obhospodarované so solitérmi krovinatej a stromovej vegetácie. 

A mikrolégió területén leginkább mezőgazdasággal foglalkoznak a terület mintegy 68,7% -át, ennek közel fele szántóterület.
A terület túlnyomórésze vögyben helyezkedik el, edőtlen és sűrűn lakott, enyhén nedves és mocsaras.

Vyhľadávanie

Kontakt

Mikroregión Pri Slanej Združenie obcí Mikroregión pri Slanej
Mierová 14
982 01 Tornaľa
047 552 33 69

Náučná lokalita Morské oko

Malé jazierko s priemerom 60 m, nazývané Morské oko, na nive rieky Slaná pri Tornali (v mestskej časti Králik), bolo donedávna známe len ako potápačská lokalita. Zatopenú priepasť s hĺbkou 38 m pod hladinou jazera potápači používali na cvičné ponory. Pretože však lokalita podľa zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje prírodnú pamiatku – jaskyňu, starostlivosť o ňu zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. 

Správa slovenských jaskýň sa rozhodla vybudovať tu ďalšiu náučnú lokalitu v rámci spoločného projektu s Prepoštskou jaskyňou, financovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Realizačný projekt náučnej lokality vypracovala projekčná kancelária Barényi a Dzúr z Liptovského Mikuláša. Projekt sa zameral na oplotenie lokality, sadovnícke úpravy, vstupnú bránu (kamenný objekt), premostenie ku stredu jazera a na náučné panely. Realizácia stavby sa začala v auguste r. 2006 a bola ukončená v máji 2007. Vzhľadom na nestabilné geologické podložie sypanej hrádze okolo jazera bola časť oplotenia a vstupná brána vybudovaná z voľne naukladaného prírodného kameňa (vápenca) v drôtokošoch „gabión“. Vyššia časť oplotenia z čelnej časti je riešená kovovou imitáciou rákosia. Kamenný objekt vstupnej brány je vysoký 5 m s pôdorysnými rozmermi 3 x 5 m. Cez ňu sa návštevníci drevenými schodmi a bráničkou dostanú na 15 m dlhé premostenie vo forme akéhosi „móla“. Premostenie je vyhotovené z dubového dreva a je umiestnené na plavákoch. Pre plošinu bola navrhnutá dilatačná lávka, ktorá prispôsobuje svoju úroveň podľa meniacej sa hladiny jazierka. Ako zábradlie premostenia bolo použité lano ukotvené námorníckymi uzlami.

Návštevníci sa týmto mostíkom dostanú do strednej časti jazierka, kde pri svetle reflektora, nainštalovaného v hĺbke 5 m, môžu nahliadnuť aj do zatopenej priepasti. Na náučnom paneli, ktorý je umiestnený na konci mostíka, sa môžu ďalej oboznámiť so zaujímavosťami a záhadami Morského oka, ako napríklad so skamenenými ježovkami a ústricami, ktoré sa pri dne vyvetrávajú z 23 miliónov starého vápnitého prachovca, alebo s drobnými rôznonožcami, ktoré sa v určitých obdobiach premnožia na dne priepasti. Ďalšími zaujímavosťami sú umelo vysadené ryby alebo občasné záhadné zakalenie vody najmä na jar.

Ďalšie dva náučné panely sú umiestnené v čelnej časti vstupnej brány. Prvý informuje návštevníkov o princípe fungovania Morského oka ako artézskeho výveru a o charaktere zatopenej priepasti a vody v nej. Druhý panel podáva informáciu o sprístupnených jaskyniach Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva. Bezprostredné okolie jazierka bolo vkusne upravené vysadením okrasných kríkov a vybavené osvetlením. Náučná lokalita tak spĺňa aj požiadavky bezpečnosti, pretože návštevníci sa nemôžu dostať priamo k jazeru, avšak môžu vychutnávať jeho krásy z premostenia.

Zdroj: Správa slovenských jaskýň

VIDEO1  VIDEO 2

ČLÁNOK