História

Figa je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy boli často prekladané do maďarčiny ako Fügei, Alsó Füge, ale i do latinčiny ako Fyghe, Felseo. Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión, teda človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu. V 13. storočí sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Podľa dochovanej listiny z roku 1247 celé územie Valickej doliny a teda aj obec Figa v 11. – 13. stor. patrilo ku kráľovskému hradu Gemer. V roku 1244 sa rodina Figeiovcov natoľko rozrástla, že vznikla Horná (maď. Felső Füge) a Dolná Figa (maď. Alsó Füge), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia.

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) možno hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však stratila už v roku 1967. Posledná urbárska mapa, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877 (Okresná geodézia, Rimavská Sobota). V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým.

Zaujímavosti  

Pri obci sa v minulosti nachádzalo "premiestňujúce sa" jazero Jazernica, ktoré miestni volali Morské oko.

– Veľký a Malý močiar (maď. Nagy Mocsár és Kis Mocsár), ktoré ležia na východnej strane od Kálošského potoka. V súčasnosti sa využívajú na pestovanie poľnohospodárskych obilnín.

– Vyššia a Nižšia slaná studňa (maď. Felső Sóskút és Alsó Sóskút) – polia so slanou podzemnou vodou

– Červený povraz (maď. Veres Kötél) – les, ktorý bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jeden z potomkov Figeovskej rodiny. Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi: maďarskí velitelia sa radi zabávali poľovaním v tejto oblasti. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného vedľa diviaka. Stalo sa to v roku 1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním.

– Vadova pustatina (maď. Vad puszta). V roku 1850 okrem Hevessyovcov a vdovy Palkovicsovej mala vo Fige majetok i rodina Vadovcov (od toho je odvodené Vad). Spočiatku sa táto samota nazývala Aranyszéki tanya [araňséki taňa] (salaš Vada Andrášiho) neskôr Vad Andrássi tanya, ktorá sa skrátila na Vad puszta. Na mape z roku 1964 je toto miesto označené ako pustý vrch, ale obyvatelia Figy ho volajú Pustatina. Celý vrch bol pred nedávnom umelo zalesnený.

– Hradný vrch (maď. Várhegy). Nachádza sa na juhovýchod od intravilánu obce. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzal hrad, či kaštieľ, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo strážna veža. Hovorí sa, že jeden mladík chodil z Káloše (dedinka pri Fige) do susednej dediny Včeliniec za dievčatami. Nuž je to cca 10 km (možno aj viac), veru obetavý chlapčisko. Raz sa domov vracal neskoro v noci, uvidel veľkú žiaru a na vrchu prekrásny kaštieľ. Keď sa k nemu priblížil, začali z neho vychádzať ženy. Jedna krajšia od druhej. Čo urobil potom, legenda už nehovorí.

Pamiatky